Tradícia, ktorá sa vždy teší väčšej a vačšej účasti, nás opäť neminula. Tento ročník smilnianskej Vatry sa konal 20. júna. Počasie vyšlo na jednotku a celé podujatie sprevádzala dobrá nálada miestnych občanov, ale aj hostí z blízkeho, či ďalekého okolia. Ako každý rok, aj tento, to začalo už týždeň skôr stavbou Vatry. Tentokrát nám dala poriadne zabraťa po dvanásť hodinovej šichte sme spokojne konštatovali výsledok najväčšej Vatry, aká kedy bola v obci Smilno postavená.

V deň akcie sa už od piatej hodiny začal variť vynikajúci kotlíkový guľáš pre návštevníkov úplne zadarmo. Rovnako sa začalo čapovať aj pivo, tiež grátis pre každého, kto prišiel. Tento rok bol výnimočný aj tým, že sa zapaľovali Vatry dve. Jedna okolo ôsmej hodiny pre tých najmenších a druhá o 22:22, ktorá bola, ako vždy, veľkolepá a všetci so zatajeným dychom sledovali obrovské plamene siahajúce do výšky niekoľko desiatok metrov.

Čítať ďalej...

Založenie obce Smilno nie je presne známe, ale prvé historické zmienky sú z roku 1250, ako majetok Abovcov. Roku 1269 majetok kúpili Tekulovci a Smilno sa stáva strediskom panstva, ku ktorému patrili obce : Andrejova, Beloveža, Mokroluh, Nižný Tvarožec, Sveržov, Vyšný a Nižný Svidník, Tarnov, Zborov a Zlaté. Roku 1364 obec Smilno zdedili Zudarovci a roku 1375 pričlenili k panstvu Makovica. Koncom 14. storočia roku 1385 bol postavený kostol v ranogotickom slohu. V tom čase obec mala 124 domov a 903 obyvateľov. Zároveň od roku 1390 bola postavená fara, ktorá bola až do roku 1645, kedy bola presťahovaná do susedného Zborova.

Presťahovanie fary zo Smilna do Zborova bolo zapríčinené tým, že Smilno bolo v roku 1645 napadnuté poľskými vojskami, ktoré obec vypálili a časť obyvateľov odviedli do zajatia. Roku 1640 vypukol mor, ktorý vo veľkej miere znížil počet obyvateľstva v obci Smilno.

Čítať ďalej...