Prírodné a geografické pomery Smilna

Celé územie má typický pahorkatinový charakter s nadmorskou výškou 450-550 m.n.m.. Územie má mierny sklon a výrazne sa zráža k hlavnému toku - Ondave, prípadne k miestnym tokom, ktoré sú vrezané hlboko v teréne a teda bez charakteristickej nivy. Rovinatejšie plochy sú na málo výrazných rozvodniciach, prípadne tvoria menšie sedlá.

Na geologickej stavbe územia, ako to uvádza Kronika roľníckeho družstva, sa podieľa karpatský flyš v typickom vývoji, v ktorom sa striedajú pieskovce a ílovce vo vrstvách rôznej mocnosti s pleistocennými svahovými hlinami, z ktorých zloženie a vlastnosti sú závislé od okolitých hornín, z ktorých vznikli pohybom častíc dažďovým rónom a miešaním jemnejších a hrubších zvetralín. Zastúpené sú tiež nevápennými nivnými uloženinami vytvorenými riečkou Ondava. Zrnitostne sú ľahké, málo výživné s vysokým obsahom skeletu a vznikla na nich nivná pôda. Nevápenaté nivné uloženiny sú pre vodu silne priepustné, čo spôsobuje aj vyplavovanie živín. Na druhej strane karpatský flyš a slienité horniny karpatského flyšu majú obmedzenú vodopriepustnosť, čo sťažuje presakovanie zrážkových vôd do spodiny, to má za následok zhoršenie vodného a vzdušného režimu. Prevažujú tu hnedé lesné pôdy, teda kambizeme.
Územie patrí do mierne teplej oblasti. Priemerná ročná teplota je 6° - 7°C a teplota za vegetačné obdobie 13 - 14°C. Priemerný ročný úhrn zrážok činí 700 mm, za vegetačné obdobie 450 mm. Slnečný svit v roku činí cca 2000 hodín, z toho vo vegetačnom období cca 1500 hodín. Najchladnejším mesiacom je december s priemernou teplotou -2°C a najteplejší mesiac je júl s teplotou 16-17°C. Najbohatší mesiac na zrážky je júl so 100 mm a najchudobnejší marec so 45 mm. Prvý mrazový deň sa dostavuje okolo 1. októbra a posledný okolo 11. mája. Počet dní so snehovou pokrývkou je 80 -100. Dĺžka vegetačného obdobia predstavuje dobu 120-140 dní.
Hydrologické pomery spadajú do povodia rieky Ondava a tvoria ju aj miestne potoky, ktoré priberajú menšie prítoky pretekajúce cez jednotlivé údolia. Tieto potôčky zabezpečujú odvádzanie vody od jednotlivých prameňov i prebytočné povrchové vody v dobe topenia sa snehu a výdatnejších atmosférických zrážok. 

RASTLINSTVO

V katastri obce Smilno je pomerne pestrá krajinná pokrývka. Nachádzajú sa tu samozrejme zastavané plochy pri rodinných domoch, avšak stále prevládajú orné pôdy, na ktorých hospodária buď súkromné osoby, alebo družstevníci, tiež trvalo-trávne porasty a lesné spoločenstvá. Na každý typ týchto biotopov sa viažu typickí zástupcovia tráv, vyšších cievnatých rastlín, krov a stromov v závislostí od typu pôdy, geologického podkladu či nadmorskej výšky.
Z trvalo-trávnych porastov prevládajú vlhkomilné až polosuché lúky, ktoré sú pravidelne obhospodarované, najmä kosením, spásanie hospodárskymi zvieratami sa praktizuje už v menšej miere. Smerom k Zborovu sa nachádzajú psiarkové aluviálne lúky a mezofilné pasienky a spásané lúky, pričom ide o biotopy národného významu.
Na lúkach v katastri obce rastú z tráv napríklad spoločenstvá ostríc (Carex sp.), sitín (Juncus sp.) či lipníc (Poa sp.). Na okrajoch lesov, aj v nich, a vlhkých miestach nájdeme viacero druhov papradí, plavúňov a prasličiek.
Bylinný podrast je veľmi bohatý, najrozšírenejšími druhmi sú napr. žihľava dvojdomá, púpava lekárska, ostrica žltá, zástupcovia z čeľade iskerníkovité, nátržník husí, ľadenec rožkatý, ďatelina plazivá, nezábudky, rumanček kamilkový, zimozeleň menší, pakosty, na jar prvosienky, snežienka jarná, významné sú myrikavka nemecká, cesnak medvedí, pľúcnik lekársky, kostihoj lekársky, skorocely a mnohé iné druhy.
Významnú úlohu zohráva aj nelesná drevinová vegetácia tiahnúca sa najmä pozdĺž potokov, kde dominujú rôzne druhy vŕb, jelší či topoľov. Svoje miesto v prírode majú aj kríky, nájdeme tu ružu šípovú, slivku trnkovú, hlohy, ostružiny či kaliny.
Na základe priestorového usporiadania potenciálnej prirodzenej vegetácie Slovenska, v ktorej je hlavnou zložkou lesná vegetácia, zasahujú do riešeného územia a jeho bližšieho okolia podhorské bukové lesy (Eu-Fagenion) a karpatské dubovo-hrabové lesy (Carici pilosae-Carpinenion betuli). V Smilne z drevín dominujú buk lesný, hojne rozšírené sú hrab obyčajný, jaseň štíhly, duby (zimný, letný), javory (mliečny, horský, poľný), jelša lepkavá, breza previsnutá, lipy (malolistá, veľkolistá) či jarabina vtáčia. Popri týchto listnatých stromoch sú zastúpené aj ihličnany, napr. smreky, smrekovec opadavý, jedle, borovice alebo tis obyčajný.
Obyvatelia vo svojich záhradách pestujú hlavne ovocné dreviny, ako jablone, hrušky, slivky, višne, čerešne či orechy.

ŽIVOČÍŠSTVO

Z bezstavovcov sú zastúpené hlavne triedy: ulitníky (Gastropoda), máloštetinavce (Oligochaeta), pavúkovce (Arachnoidea), hmyz (Insecta), z ktorých sú najvýznamnejšie rady chrobáky (Coleoptera), motýle (Lepidoptera), blanokrídlovce (Hymenoptera) alebo dvojkrídlovce (Diptera).
Najznámejšími zástupcami týchto spomínaných tried sú napr. slimák záhradný, slizniak poľný, dážďovka zemná, križiak pásavý, kosec domový, kliešť obyčajný, vážky, bystrušky, lienka sedembodkovaná, cifruša bezkrídla, z motýľov obaľovač, vidlochvost feniklový, babôčky či mlynáriky. Z ďalších druhov hmyzu spomenieme mravce, včely, osy, muchy, ovady, komáre.
Zo stavovcov sú zastúpené druhy z triedy ryby (Osteichtyes), pričom u nás sú len druhy stojatých vôd v rybníkoch, hlavne karasy a kapre. Bohatšie druhové zastúpenie majú obojživelníky (Amphibia) a plazy (Reptilia). Z nich môžeme spomenúť zo žiab: ropucha obyčajná, kunka žltobruchá, skokan hnedý, skokan zelený. Plazy sú zastúpené rodmi jašterice a hady, konkrétnymi druhmi slepúch lámavý, hojne rozšírená jašterica krátkohlavá či náš najmenší druh jašterica živorodá. Plazy vo všeobecnosti vzbudzujú rešpekt, avšak jediným jedovatým druhom na Slovensku, ktorý sa vyskytuje aj u nás je vretenica severná. Ďalším prispôsobivým druhom v našich podmienkach je užovka obojková, veľmi málo rozšírená je v tejto oblasti užovka hladká.

Najpočetnejšou triedou stavovcov sú vtáky (Aves), čo sa dá voľne pozorovať aj u nás v obci. V území kraja je evidovaných 126 chránených druhov a 72 ohrozených druhov vtákov. Významným biokoridorom pre migráciu niektorých druhov vtákov je vzdušný koridor známy ako ťahová trasa od Vranova nad Topľou cez Smilno, Zborov do Poľska. V urbanizovanom prostredí obce hniezdia najmä belorítka domová, lastovička domová, vrabec domový, žltochvost domový, sýkorka bielolíca, kukučka jarabá, hrdličky, škorce, ďatle či bocian biely. Z ďalších bežných druhov žijúcimi v lúčnom a lesnom spoločenstve môžeme spomenúť vranu čiernu, krkavca čierneho, straku obecnú, drozdy, stehlíka zeleného, strnádku lúčnu, škovránka poľného či kolibríky. Na rybníkoch sa často objavuje kačica divá. Z dravcov sa bežne vyskytujú sokol myšiar, sokol sťahovavý, myšiak lesný, jastrab lesný či orol skalný. Žijú tu tiež sova lesná, sova dlhochvostá a myšiarka ušatá.

Z cicavcov (Mammalia), okrem tých domestifikovaných, sú najviac rozšírené poľné a lúčne druhy hlodavcov - potkan obyčajný, myš domová, hraboš poľný, ryšavky, plch obyčajný, veverica obyčajná, zajac poľný, hmyzožravce - krt obyčajný, jež bledý či piskory. Najbohatšou skupinou sú mäsožravce, vyskytujú sa tu viaceré druhy z čeľade lasicovité - lasica obyčajná, kuna lesná, hranostaj čiernochvostý. Zo šeliem bežne v našich lesoch nájdeme vlka obyčajného, líšku hrdzavú, už zriedkavo mačku divú, občas sa k nám zatúla medveď hnedý. Dôležitou skupinou, hlavne pre poľovníctvo, ktoré má v obci dlhú tradíciu, sú párnokopytníky, ako diviak lesný, srnec hôrny či jeleň obyčajný.

[M.B.]